Biela zima...

    Jeden pohodový zimný večer...Večer, keď cez okno sa prediera tma a iba pri pohľade vonku, sa belie čerstvo napadnutý sniežik...No veru prišla túto teplú zimu aj ku nám "Snehová kráľovna", zobudila sa zo svojho letného spánku  a zasypala nám polia, lúky, kopce do bieleho slávnostného šatu a tak privítala konečne snehovou nádielkou nový rok...     Veru, posledné roky už nebývajú  tie klasické zimy plné snehu, snehuliakov, sánkovačky detí, ako som to zažívala pravidelne každý rok v detstve ja. A tu mi blysla tento tichý večer spomienka na moje detstvo, na stavanie snehuliaka, kedy som kradla mame mrkvu - nosisko snehuliaka, ktorého sme stavali s deťmi z nášho starého dvora, na ktorom som strávila svoje ranné detstvo...na sánkovačku s ocom, ktorý ma brával za tzv. "kasárenský dvor", ktorý bol plný detí, sánok ale aj prvých pokusov malých lyžiarov...Dnes je kopec vedľa kasárenského dvora prázdny, nik tam už nechodí, opustel od svojich niekdajších detských návštevníkov...Dnes deti (tie čo majú nato) vítajú miestne lyžiarské centrá a to v tom prípade, že "teta Zima " aj tu zablúdi, alebo sa lyžujú na umelo zasnežených svahoch (ešteže podnikavci zasnežujú svahy umelým snehom)...

     Mám pred očami čas, ktorý už oprášili roky...čas, keď som v decembri dala život mojej dcére. V čase jej narodenia bola treskúca zima, ktorá dosahovala na teplomeri mínus 26 stupňové mrazy a nedalo sa mi s bábätkom ani von a tak som ju s mamou otužovala pár minút pri otvorenom okne poriadne zakuklenú v perinke, z ktorej trčala iba drobučká tvárička...V tom roku bola krásna zima, všetko zasnežené vôkol seba,  na prechádzkach sneh vŕzgal popod nohami, slniečko nebolo v tej treskúcej zime skúpe a svietilo každý deň...tuhá, ale krásna, zasnežená a slnečná zima, aká by nás mala navštíviť každý rok...

     Škoda, že tie krásne tradičné "biele zimy" sa nám postupne vytrácajú zo života...Zimy, kedy pozorujete spoza okna padajúce vločky, ktoré sa v svojich tvaroch trblietajú ako iskričky pri dopade slnečného lúča...zimy, kedy nám noštek pošteklí jedna studená veľká snehová vločka...a potom druhá...

     Tak aspoň pár dni si tú zimu užime a pokochajme sa bielou krásou prírody...oh, to globálne otepľovanie, zabránime tomu? Hm...pokúsme sa niečím o to chrániť si prírodu a našu krásnu a jedinečnú "Matičku Zem"...chráňme si ju ekológiou a neznečisťujme si ovzdušie, prírodu, aspoň prispejme troška k ekológii svojim dielom...Matička Zem nám a budúcim potomkom sa určite odvďačí...

     Krásnu snehovú nádielku a sniežikovú zimu,

 teplo a lásku v srdiečkach Vám praje

Twigyyna...

Pár záberov z dnešného krásneho zasneženého večera, z večernej prechádzky s Jenny..

 (obrázok hore som tiež dnes večer fotila):

nedočkavosť vo výťahu...

 a takto si užívala pred rokom Jennynka...labky zaborené v snehu a čudo: "Čo to nám napadlo...?"



bye, bye....

PS:  A  poriadne zguľujte toho, koho ľúbite...snehovou guľou mu poriadne vyštípte líca...

ja sa o to pokúsim...:oD