Zamyslenie...

   Dnes som bola niečo súkromne vybaviť na úrade. Na chvíľku som sa tam zastavila pozrieť moje kolegyne, narýchlo im popriať "krásny Silvester" a popriať všetko "naj" v Novom roku...A čo ma zarazilo, bol postoj jednej z nich;  sálala z nej melanchólia s nástupom Nového roku, môjho priania a skočila mi do reči, že "nič dobré nás nečaká, bude len a len horšie..." Mráz mi prešiel po chrbte, lebo takéto presudky nemám rada a napĺňam sa zmyselnými očakávaniami šťastia a radosti...preto som ju  zahriakla so slovami, že "nech tak nehovorí,  lebo bude len a len lepšie!!..aspoň si to treba tak povedať a veriť tomu..." a rozlúčila sa s týmito slovami.

   Keď som odchádzala odtiaľ, prechádzala som cez miestnosť, kde vybavujú na  úrade stránky...Spoza okienka sa mi pozdravila  slovami "DOVIDENIA" jedna mladá žena, ktorá tam pracuje.  Z jej tváre žiarila pohoda, vyrovnanosť a radosť zo života. Žiarila z nej energia, ktorú rozdávala svojim úprimným úsmevom a milotou...Čo ma na tomto zarazilo k premýšľaniu?  Hm...možno si poviete, že nič na tom nie je...ale tú ženu som si už predtým všimla, keď som čakala na informačnom centre k vybaveniu a ona vychádzala z výťahu. Tá mladá žena sedela na invalidnom vozíku...A to ma núti k zamysleniu -dva protiklady v postojoch k životu...Kladiem si otázku: "Prečo si zdraví ľudia nevedia vážiť život a tešiť sa z každého prežitého dňa a dňa, ktorý príde...tešiť sa z každej chvíle, minúty? Prečo nás musia učiť žiť práve tí, ktorých postihlo to, že stratili zdravie a prežili v živote to svoje  obrazne povedané "peklo"?

Mladej žene na invalidnom vozíku, ktorá mi darovala  dnes svoj anjelský úsmev, pozdrav a  hlavne kus pozitívnej energie, prajem, aby ju životom sprevádzalo iba šťastie a ten úsmev a radosť zo života rozdávala naďalej okolo seba...Za pár sekund stretu mi dokázala to, že život si treba  vážiť, je krásny...a ja sa teším na Nový rok, ktorý nám prinesie iba radosť a šťastie..teším sa na každý deń, ktorý príde...a aj keď mi možno prinesie i tie nevysnívané chvíle, postavím sa k životu stále pozitívne a neprestanem veriť v to, že  "dobro, šťastie  a láska" na svete hrajú svoj "prim"...Každá darovaná minúta, ktorú žijeme, už len tým, že je,  je pre nás šťastím a treba ju naplno žiť. Hlavou mi prebehla myšlienka: "Čo by dali za tú minútu,či krátku chvíľu žitia tí, ktoré už svoj život odžili a mali by tú šancu sa na chvíľu do života vrátiť...?"

Preto naučme sa vážiť si svoj život a tešiť sa z každej chvíle žitia...tešiť sa na budúcnosť, kým sme tu, máme tú šancu a nie je neskoro...

Vám, ktorí ste sa ponorili do mojich pár myšlienok, ktoré som vložila do týchto písmenok,

prajem  úsmev na tvári po celý rok a hlavne veľa, veľa  len  pozitívnej energie...
nech Vaše srdce je celé naplnené šťastím...

Zdraví Vás

Twigyyna

HAPPY NEW YEAR!