Live and let live...

     Pred mnohými rokmi som videla film, ktorý vo mne zanechal stopy. Bol to jeden z najkrásnejších filmov, aké mohol človek natočiť z lona prírody o zvieratách. Film:

"T H E  B E A R" - (1988) - réžia Jean-Jacques Annaud (režisér filmov: 7 rokov v Tibete, Milenec).

     Rok l985 Britská kolumbia, kde žije medvedica so svojim malým medviedatom. Keď jedného dňa vyberá z úľa med, spadne na ňu skala a zabije ju A tak medvieďa, neschopné postarať sa o seba, ostáva v lone prírody samo a objavuje tu svet. Stretne sa  však s velikánskym obávaným medveďom-samcom , ktorý je prenasledovaný lovcami a je postrelený. Spočiatku medzi nimi sú antipatie, ktoré sa po chvíli zmenia na veľké priateľstvo...No lovci sa nechcú vzdať koristi a prenasledujú už dvoch medveďov. Medvede pred nimi  utekajú a lovcom sa nedarí ich uloviť až...pri strete a prekvapení lovca zúrivým medveďom, ktorý ho chcel spočiatku zabiť...daruje lovcovi život...Až vtedy sa lovec uvedomí...Film končí titulkami:

"ŽI A NECHAJ ŽIŤ!"

     Možno som sa práve preto stretla s týmto filmom, aby som si uvedomila hodnotu života a postavila sa k svetu trocha ináč. Hovorí sa, že Boh dal človeku život, stvoril Adama a Evu...ale Boh dal život aj iným  tvorom...zvieratám, tak ich nechajme ŽIŤ!...Tak ako my ľudia, majú aj oni právo na život, tak prečo voči nim využívať silu toho "silnejšieho"?

     Nenávidím tzv. "lovcov" nevinných zvierat, ich zabíjanie...nenávidím to, keď  sa známy nevie dočkať preukazu na odstrel medveďa alebo ide do Álp na lov...vždy mu poprajem "krásnu dovolenku", krivú strelu, zlý "LOV"...prajem mu to z celého srdca a vo mne to zvnútra vrie. Nenávidím ľudí, ktorí vedome týrajú zvieratá...nenávidím a prajem im v živote také utrpenie, aké spôsobujú  tým nevinným...

     Keď mi jedného času poslal  jeden známy link na zabíjanie zvierat na bitúnkoch pre naše mlsné žalúdky, moje rozhodnutie bolo snáď  navždy - stala som sa vegetariánkou a je mi jedno, že ma za to niektorí odcudzujú, smejú sa mi...nezlomí ma to, je to pre správnu vec...Som šťastná, že existujú ľudia na tomto svete, ktorí vnímajú nielen "človeka", bojujú za slobodu zvierat, proti týraniu...Medzi týmito ľuďmi sú aj známe osobnosti ako je star  Brigitte Bardot; jedna nádherná hviezda, ktorá svoje srdce posledné roky zasvätila zvieratám...Paul McCartney - člen nesmrteľnej skupin Beatles, ktorý sa angažuje tiež v tejto oblasti (jeho manželka sa venovala vegetariánstvu)... oganizujú sa rôzne kampane proti zabíjaniu zvierat kvôli módnemu hitu - kožušinám...Nie všetci sa pachtia iba za svojim ziskom, pohodou...sú aj ľudia, ktorí majú to "SVOJE SRDCE"...Greenpeace, máte môj veľký obdiv, aj keď ste v mnohých situáciách prenasledovaní; plesá mi srdce nad Vašou odvahou a množstvom zachránených zvierat...obdiv nad tým, že sa nedáte zlomiť ...veľa zdaru do ďalších akcií pre správnu vec...ďakujem Vám za všetko to, čo robíte...

     Zvieratá majú tiež svoje city, srdce...svoj strach...A viete, že ak zastrelíte srnu, srna plače?  Stekajú jej slzy...slzy bolesti, slzy smútku...tak, ako mne stekajú slzy, keď vidím utrpenie zvierat v médiach...plače mi srdce...Hovorí sa, že tak ako človek žije, také bude mať na záver zúčtovanie. Aspoň existuje nádej, že tí, čo ubližujú vedome, budú raz trpieť, mať svoj trest...sám BOH im to spočíta svojou spravodlivosťou...ten, čo nám všetkým na tejto nádherej živej planéte, jedinej vo vesmíre .....daroval "život"...

     Tento môj príspevok nie je krásny ani lahodný očiam...je to môj vnútorný bojkot a výzva do sveta:

"ŽI  a  NECHAJ   ŽIŤ !"
LIVE AND LET LIVE!
VIVE Y DEJA VIVIR!

                                                                                                                                       Twigyyna

Jean Jacques Annaud, thanks... 




niekoľko linkov z netu, pomôžte:
http://www.stop-krutosti.wbs.cz/Peticie-a-KAMPANE.html

Navždy v srdci...

     Sú ľudia, ktorí nám ostanú v myšlienkach ako negatív na citlivej doske fotografa...Aj keď ich fyzicky stratíme, ostanú žiť s nami navždy v našich myšlienkach, spomienkach, v našich srdciach...Možno sú teraz z nich anjele, ktoré nás tu na tento pozemský svet prídu občas letmo pozrieť a my to ani netušíme. Ktovie...

     Človiečikom, ktorý mi aj po veľa rokov ostal v srdiečku a v spomienkach je moja stará mama. Spomínam si na moje nádherné uletené prázdninové časy, ktoré som u nej prežívala; na časy, ktoré tvorili jadro môjho bláznivého krásneho detstva, na ružové SISI, ktoré mi v detstve nosievala...na mojich prvých sladkých "-násť"..., ale aj moje slzy pri návrate domov...

     Bola podnikavá, plná energie, elánu do života a tento rozdávala medzi nás deti - vnúčatá. Mali sme spolu svoje tajomstvá..môj návrat v l6.tke v noci o tretej domov s kyticou nakradnutých ruží k jej 69. narodeninám...:D Bol to človek, ktorému som mohla povedať všetko a ostalo to v nej, nikdy ma nezradila mame...a tak vedela o mojich snoch, citoch...o prvých prázdninových láskach...akoby s mojou rannou mladosťou prežívala svoju dávno stratenú krásnu mladosť...Tento jedinečný a nádherný človek zvnútra mi moc a moc chýba.

     S končiacim letom a prázdninami hovorievala, že prichádza už september a 13. septembra odletia lastovičky do teplých krajín...hm...akoby tušila, že aj ona raz spolu s lastovičkami odletí...odletí na druhý svet...vzlietne navždy do nebíčka...

     Žime aj my tak, aby sme teraz svojou prítomnosťou boli pokladom a potešením pre nám blízkych ľudí, naplnili ich srdcia láskou a budeme žiť navždy ...Človek neumiera fyzickou smrťou, umiera len zabudnutím...

S láskou v srdci a so spomienkou na jedného nádherného anjela, ktorý nám tak veľa zo seba v živote dal Twigyyna

"MILUJEME ŤA NAVŽDY!"

Tvoja vnučka a tí, s ktorými som prežívala u Teba krásne časy - Lýdia, Miloš a Marián...Veľká vďaka Ti za všetko...za to, že si tu s nami bola a zanechala v nás navždy kus svojho "krásneho JA"...

Božská caffe...

Aj vy milujete tú božskú chuť caffe? Prebudíte sa a prvý životabudič do nového dňa je Vaša celým bytom rozvoniavajúca caffe...Tak sa na chvíľku zastavme pri nej - urobme si caffíčkové krátke zastavenie.

Legenda o káve hovorí: "Pastier kôz sa raz čudoval správaniu svojej čriedy kôz. Kozy ešte aj v noci poskakovali, mečali a oberali ho tak o spánok.Bol zúfalý a požiadal preto mníchov o pomoc, zistiť príčinu správania sa kôz. Mnísi pomohli pastierovi zistiť príčinu. A aká bola príčina? Čo myslíte.. zvieratá si pochutnávali na plodoch kávovníka. A tak zvedaví mnísi skúsili si pripraviť odvar z týchto plodov, ktoré sú podobné čerešniam. Po vypití nápoja boli takí čerství a čulí, že nemohli zaspať do neskorej noci..." Takto bola vraj objavená božská káva...

Vplyv účinku kávy na organizmus bol v minulosti, ale aj v súčasnosti skúmaním odborníkov. Ich názory sa rôznia. Odhliadnúc od ich názorov na vplyv kávy na organizmus jedno je isté, že káva obahuje kofeín, ktorý pôsobí v našom mozgu zvyšovanie produkcie dopamínu a dopamín navodzuje pocit spokojnosti a šťastie...

" Kofeín je elixírom šťastia ."

Už pri prvom dúšku kávy a hodinu po konzumácii má koefín najväčšiu koncentráciu v krvi. Okrem pocitu šťastia a spokojnosti vplýva na našu sústredenosť a naše myšlienky, tak prečo nepiť našu božskú caffe? Nie je nič lepšie ako sa zrelaxovať v tomto uponáhľanom a stresujúcom svete a občas si urobiť "dámsku jazdu" a vyraziť s priateľkami na caffe..zbožňujem tie chvíle:)

Chcete si čo najdlhšie zachovať arómu Vašej kávy? Jedna rada: mletá káva by mala ostať v pôvodnom obale, pretože presýpaním do dózy stráca to svoje "božské voňanie"... vyparia sa jej aromatické oleje, začnú sa tu usádzať olejnaté látky a preto zatuchne. Takže pre tú správnu kávičkovú vôňu kávu nechávajte v pôvodnom obale a ten po otvorení si riadne uzavrite.

Niekoľko caffičkových receptov pre Vás, vyskúšajte:

Kávovo-vaječný punč

Ingrediencie:
4 PL kokosového likéru
3 PL strúhaného kokosu
1 vanilková tobolka
3 žĺtky
5O g cukru
3 šálky horúcej silnej kávy mokka

Postup:
l. okraje pohárov namočíme najprv do kokosového likéru a potom poobraciame ich v strúhanom kokose,
2. z vanilkovej tobolky vyškrabeme dreň a spolu so žĺtkami a cukrom šľaháme nad parou,
3. pridávame kávu a zvyšný kokosový likér a pri miernej teplote šľaháme do hustej peny,
4. punč nalejeme do dekoratívnych kávových pohárov a podávame.

Face Saver

Ingediencie:
3 cl vodky
3 cl kávového likéru
3 cl likéru Irih Cream
10 cl pomarančovej šťavy
kocky ľadu

Postup:
1. vodku, kávový likér, Irish Cream, pomarančovú šťavu a ľad silno pretrasieme v šejkri,
2. Face Saver nalejeme do veľkého baňatého pohára a podávame.


Tak poďme si dať tú našu caffe...

"DOBRÚ CHUŤ K ELIXÍRU ŠŤASTIA!"

Vám praje Twigyyna

Najkrajší dar...

  "ŽIVOT" ...jedno krátke slovo a pritom tak svojou podstatou nepopísateľne významné. Každý na tejto planéte ho dostane do daru len jediný krát. Prečo si ho potom tak často nevážime? Žijeme len určitý úsek a nikdy nevieme, kedy bude naša posledná hodina, posledná minúta...sekunda... posledné vydýchnutie.

     Tak ako sa hovorí sa, že každý je strojcom svojho šťastia, každý je aj strojcom svojho života. Žijeme svoj uponáhaný život, práca...povinnosti, rodina...bežný stereotyp denného života a život nám uteká pomedzi prsty.  Snažíme sa o svoju dobrú povesť v okolí, hoc veľakrát v duchu, srdci  cítime a túžime úplne po niečom inom; náš život zvnútra nie je naplnený šťastím... 

     NIE!!!...je to náš život a len jediný, tak prečo to malomeštiacké zmýšlanie? Niekedy sa treba postaviť za svoje šťastie a bojovať o neho..."kašlať" nato, čo  hovorí o nás suseda, známi z ulice...je to len a len  náš život, naše city...naše šťastie, radosť v srdci...Keď nám je ťažko, nik z nich nám nepríde utrieť slzy z tváre, ostanú nám iba priatelia, aj ked skutočný priateľ je možno jeden, dvaja...priatelia, ktorí nám vedia pofúkať bolavé srdce, utrieť slzy z tváre...tí, ktorí sa tešia z nášho šťastia, aj keď ostaneme všetkým v okolí veľkou "REBELKOU"...rebelkou, ktorá žije svoj život, napĺňa ho šťastím ..rebelkou, ktorá odmieta žiť  navonok pokojný život len pre "spoločenský bontón"...rebelkou, ktorá odmieta prežívanie...

    "ŽIVOT" je naša jedinečná neopakovateľná šanca, ktorú sme dostali...najkrajší a najvzácnejší dar; žime ho preto naplno, lebo čas sa nám späť už nevráti...

"ŽIME TU a TERAZ...splňme si svoj sen..."

                                                        twigyyna

Lady Bug Note Generators

AMY R.I.P

      Zamatový, hlboký...nádherný hlas....

      Amy Winehouse,

drobná útla britská jazzová a soulová speváčka, ktorá mala svojský krásny image, ktorý bol obdivovaný mladými...Jej image zbožňovala i moja dcéra...   

  

V sobotu 23. júla 2011 Amy navždy zhasla jej hviezda...No jej krásny hlas i naďalej bude znieť éterom a jej fans ju bude milovať...

     V čase tejto smutnej udalosti, som práve navštívila Londýn. Druhý deň po mojom príchode som sa z médii dozvedela, že táto mladučká speváčka skončila svoj život. Nechcela som tomu veriť, veď ešte v ten večer keď umrela, sme ju spomínali, že tu v Londýne žije, keď sme prechádzali cez Camden blízko jej domu...Chcela som vidieť miesta, kde Amy žila a tak sme sa vybrali do Camdenu. Už pri vstupe do luxusnej štvrte, kde bývala a je označený ako Camden na tabuli bol dopísaný pre ňu odkaz: "....fans LOVE YOU...AMY heard"...Prebehol mi telom mráz od dojatia.

     Prešli sme vilovú ulicu štvrte a na konci, kde sa vchádzalo na ulicu, kde Amy žila, už horeli plamienky sviečok na jej pamiatku, na zemi ležali kytice kvetov venovaných AMY...V očiach ľudí bol smútok...čítali  si tu odkazy, fotilili si na pamiatku toto miesto...Schádzali sa oproti jej domu, ktorý bol označený páskou. Tu pod košaté stromy kládli na jej pamiatku kytice kvetov,  listy s večnými  odkazami...Bolo to dojímavé, ale zároveň tak smutné. Dom, v ktorom žila Amy, bol strážený londýnskou políciou.

     Za ohraničeným územím policajnou páskou, zboku príjazdovej cesty čakali hodiny televizne štáby, kameramani, fotografi. Pár mladých dievčat, ktoré prišli vzdať hold jej pamiatke, malo "štýl Amy"; kreatívny mladý umelec  predával  veľký obraz, na ktorom namaľoval Amy...Toto bola  atmosféra tohto miesta...miesta, ktoré bolo pre Amy jej posledným. V ovzduší viselo dusno zo smútku...vládol pokoj a ticho. 

     Pár záberov som na jej spomienku zvečnila i ja, aj keď sa mi zábery fotili v smútku a veľmi ťažko...fotky som neurobila ako atrakciu, ale urobila som ich pre tých, ktorí Amy zbožňovali a nemohli byť v tom čase  na  mieste, kde som bola ja. Sú pre Vás, ktorí ste ju milovali a navždy táto drobná star s prenádherným  zamatovým hlasom ostane vo Vašich srdciach...Venujem ich Vám - AMY FANS!

     Večer sme šli na caffe do jedného veľkého pubu v Camdene. Ako sme prechádzali okolo vedľajšej reštiky, na bielej stene bola čiernou farbou nastriekaná postava Amy...Pod ňou na zemi, v tme večera blikali plamienky sviečok, vedľa nich položené cigarety a iné veci, ktoré jej tu ľudia nechávali na pamiatku...Toto bola smutná atmosféra Camdenu, kde Amy žila...Camdenu, ktorý bol jej domovom a milovala ho...

"AMY, dala si svetu svoj nádherný zamatový hlas...hlas, ktorý sa dotkne srdca...hlas, ktorý tu po Tebe ostal...Bola si star a star i naďalej ostaneš...Odpočívaj sladko v pokoji tam, kde teraz si...budeš svetu chýbať...Anjel pre Teba, drahá AMY..."

Veveričky karolínky

    Môj priateľ mi raz poslal foto londýnskej veveričky, ktorá žije v jednom krásnom parku. V okamžiku pri pohľade na túto veveričku, som si ju zamilovala a dala som jej meno.

    Heidynka bola malá, spočiatku plachá...Tažko naberala odvahu zobrať si z ruky ponúkaný oriešok. Celú jar, leto a jeseň sme si o nej písali a chodieval ju krmiť. Popritom aj iné, sebavedomé a odvážnejšie veveričky sa chodili ponúkať orieškami. A  niektoré boli ozaj riadne zagulatené od kŕmenia; občas kusli do pršteka pri schmatnutí orieška a utekali si ho schovať. Celý čas sme sa z nich tešili...písali si o nich.

     Naštudovala som si o veveričkách "karolínkách" na nete všetko... aj to, že majú dve hniezda - jedno letné a druhé zimné. Zimné hniezdo je zo suchých konárikov a stavia si ho pri kmeni stromu. Tu odpočíva po mlsaní orieškov, ale aj  odchováva svoje mláďatka. Letných hniezd si stavia táto milá potvorka niekoľko. Používa ich na oddych a v prípade nepriaznivého počasie ako skrýše. Takéto hniezda sa buduje z čerstvých koncových výhonkov listnatých stromov  voľne v korunách stromu, ktorý je jej domovom.

      Prišla zima a do Londýna chlad. Bála som sa o Heidynku, či vyžije, ale priateľ ma ubezpečoval, aby som sa o túto milú potvorku nebála, že je riadne zásobená v pelíšku orieškami, ktoré jej nosil celý čas. Po zime prišla jar...slniečko začalo viac svietiť a tak začali aj prvé výlety do Heidynkinho parku. Na veľké počudovanie, veveričiek nikde...začala som sa obávať, že sa niečo stalo...že im niekto ublížil alebo neprežili zimu. Druhá návšteva parku, tretia...veveričky nikde...Až raz mi napísal, že sa ukázali dve.

       Nastalo leto, čas dovoleniek a ja som sa vybrala za priateľom do Londýna:) Okrem krásneho Londýna moja cesta smerovala aj za Heidy. Ked sme prišli do Heidynkinho parku, nemali sme nádej, že sa ukážu...Bolo to iné ako pred rokom, kedy po parku pobehovalo veľa "karolíniek". Začiatkom tohto leta sa objavili len dve...A tak som chodila kolo Heidynkinko košatého starého stromu a nič...po Heidynke ani chýru...Oriešok som mala pre ňu nachystaný  v ruke, ale zbytočne...Zrazu sa čosi malé zo stromu ku mne bojazlivo približovalo...Bola to moja milovaná Heidy - bojazlivá, milučká, zlatučká, môj zvierací anjelik...Srdce sa mi radosťou rozbúšilo, keď som ju na vlasné oči videla. Chuderka,  chcela oriešok a pritom sa tak bála...stepovala bojazlivo zo strany na stranu a pomaly sa osmelovala... Nechcela som ju trápiť, tak som jej oriešok  hodila. Tá malá potvorka ho hneď schmatla a utekala sa s orieškom schovať, aby jej ho nik nezobral. Krmila som ju hádzaním orieškov v ten deň, lebo sa bála...O pár dni sme sa vybrali do parku znova ...čakali a nič, Heidy nikde...Zrazu sme zbadali jednu "karolínku" ako si trieli smerom  ku nám ...hihi, pre oriešky. Bola smelá a oriešky nám brala priamo z ruky. Dokonca zacítila naše tiramisu v taške a vyskočila na našu lavičku preskúmať, čo v tej našej igelitke je...O chvíločku sa objavila aj miláčik Heidy...ako vždy, spočiatku bola oplašená, ale neskôr nabrala odvahu. Jedla nám už oriešky z ruky. Obe roztomilé potvorky nám v ten deň pojedli skoro všetky oriešky zo sáčku, ktorý sme kúpili  len  im. 

   Moja cesta do Londýna po týždni   skončila,  skončil výlet do parku...Keď som cestovala letiskovým busom plná dojmov, chcela som povedať priateľovi, aby sa mi staral o Heidy...no nedokázala som to dopovedať. V krku som mala zrazu nejakú "hrču" a bolo mi veľmi smutno...smutno za všetkým, za priateľom, za Heidy...za voňavým a tak krásnym Londýnom, ktorý ma očaril...

PS: Po mojom odchode z Londýna sa priateľovi moje dve "karolínky" neobjavili...

A teraz odkaz:

"Držte sa milé karolínky, drž sa potvorka      moja milá   Heidy"...raz sa do Londýna vrátim..."
                                                       Twigyyna

                                                 

Dokonalosť nie, ale jedinečnosť

Dokonalosť nie, ale jedinečnosť

      ...človek sa narodí čistý, ako nepopísaná tabuľa, ktorá sa postupne časom popíše. Záleží to od rôznych životných situácií, okolností, ľudí,  ktorých na svojej životnej ceste stretne. Snaží sa vo svojom živote o zdokonaľovanie, ale nikdy nebude úplne dokonalý. Čo je to dokonalosť? Dokonalosť neexistuje..dokonalý môže byť snáď iba sám pán Boh. Tak prečo každý od nás chce aby sme boli vo všetkom dokonalí? Bud je to šéfka v práci, tí najbližší... Prečo partner, ktorého nosíme v srdci, chce našu dokonalosť vo všetkom...v kráse, chovaní...v rôznych situáciách, ktoré sa naskytnú...Nikdy, aj pri veľkej snahe, nie je možné dosiahnuť  totálnu dokonalosť. No aj ked nie sme dokonalí, ale sme to svoje krásne  "JA"... jedinečná a neopakovateľná osobnosť na tejto planéte. Ak niekto nás ľúbi, ľúbi nás so všetkým, čo v sebe máme...ľúbi nás preto, čím sme, ľúbi naše klady ale aj naše nedostatky. To všetko spolu tvorí to naše čarovné a neopakovateľné "JA". Milujte nás takých, aký sme...jedinečných

                

                                                                                                                            Twigyyna