Dnes som bola niečo súkromne vybaviť na úrade. Na chvíľku som sa tam zastavila pozrieť moje kolegyne, narýchlo im popriať "krásny Silvester" a popriať všetko "naj" v Novom roku...A čo ma zarazilo, bol postoj jednej z nich; sálala z nej melanchólia s nástupom Nového roku, môjho priania a skočila mi do reči, že "nič dobré nás nečaká, bude len a len horšie..." Mráz mi prešiel po chrbte, lebo takéto presudky nemám rada a napĺňam sa zmyselnými očakávaniami šťastia a radosti...preto som ju zahriakla so slovami, že "nech tak nehovorí, lebo bude len a len lepšie!!..aspoň si to treba tak povedať a veriť tomu..." a rozlúčila sa s týmito slovami. Keď som odchádzala odtiaľ, prechádzala som cez miestnosť, kde vybavujú na úrade stránky...Spoza okienka sa mi pozdravila slovami "DOVIDENIA" jedna mladá žena, ktorá tam pracuje. Z jej tváre žiarila pohoda, vyrovnanosť a radosť zo života. Žiarila z nej energia, ktorú rozdávala svojim úprimným úsmevom a milotou...Čo ma na tomto zarazilo k premýšľaniu? Hm...možno si poviete, že nič na tom nie je...ale tú ženu som si už predtým všimla, keď som čakala na informačnom centre k vybaveniu a ona vychádzala z výťahu. Tá mladá žena sedela na invalidnom vozíku...A to ma núti k zamysleniu -dva protiklady v postojoch k životu...Kladiem si otázku: "Prečo si zdraví ľudia nevedia vážiť život a tešiť sa z každého prežitého dňa a dňa, ktorý príde...tešiť sa z každej chvíle, minúty? Prečo nás musia učiť žiť práve tí, ktorých postihlo to, že stratili zdravie a prežili v živote to svoje obrazne povedané "peklo"?
Preto naučme sa vážiť si svoj život a tešiť sa z každej chvíle žitia...tešiť sa na budúcnosť, kým sme tu, máme tú šancu a nie je neskoro...
Vám, ktorí ste sa ponorili do mojich pár myšlienok, ktoré som vložila do týchto písmenok,
prajem úsmev na tvári po celý rok a hlavne veľa, veľa len pozitívnej energie...
nech Vaše srdce je celé naplnené šťastím...
nech Vaše srdce je celé naplnené šťastím...
Zdraví Vás
Twigyyna
HAPPY NEW YEAR!
